Ius soli
Ius soli je právna zásada, podľa ktorej má dieťa právo na občianstvo toho štátu, na ktorého území sa narodilo.[1] V Európe, Afrike alebo Ázii nie je veľmi bežná, naopak veľmi rozšírená je v Amerike.
Slovensko
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku dieťa nadobúda štátne občianstvo vtedy, ak je aspoň jeden z jeho rodičov občanom SR,[2] podobne ako vo väčšine európskych, afrických a ázijských krajín sa tu teda uplatňuje zásada ius sanguinis (nie ius soli).
Výnimku tvoria (podobne ako v iných štátoch) nasledujúce prípady:[2]
- ak sa dieťa narodí na území Slovenska, pričom jeho rodičia sú bez štátnej príslušnosti,
- ak sa dieťa narodí na území Slovenska, pričom jeho rodičia sú príslušníci iného štátu, no dieťa nemá nárok na občianstvo ani jedného z nich,
- ak sa dieťa narodí, alebo je nájdené na území Slovenska, pričom jeho rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže jeho príslušnosť k inému štátu, a nenadobudlo narodením občianstvo iného štátu.
V týchto prípadoch sa teda výnimočne uplatňuje ius soli. Ak by tieto podmienky neexistovali, deti v spomínaných prípadoch by logicky nemali nárok na občianstvo žiadneho štátu a automaticky by sa stali tzv. apolitmi, teda ľuďmi bez štátnej príslušnosti. Takéto prípady sa snaží obmedziť tzv. Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961, ku ktorému Slovensko pristúpilo.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ ANDREW, Vincent. Nationalism and Particularity. Cambridge; New York : Cambridge University Press, 2002.
- ↑ a b § 5 zákona NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky
- ↑ Medzinárodná zmluvy, Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti – Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky [online]. [Cit. 2018-07-19]. Dostupné online. Archivované 2018-07-19 z originálu.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ius soli na českej Wikipédii.